Poslal som dobierkou balík, ten si dotyčný na pošte neprebral. Teraz si tam len tak sedí. Kdesi v Bratislave v obvode, kde sa nachádza Solivarská ulica a človek. Ten človek mi ešte v piatok do telefónu plakal, že už ho dvaja predajcovia ťahali za nos, a že keď mu ten svoj telefón pošlem na dobierku expresne ešte dnes, on mi priplatí. Pri svojej naivite som sa vybral hneď na poštu s tým, že za päť minút pošlem a som vybavený. Omyl číslo 1! Vypísať podací lístok, vypísať bankovú zloženku, vypísať … vypísať… vypísať…
Telefón je preč, prišiel pondelok, email: "došiel Vám?"… odpoveď: "nie ešte nie"… utorok: "došiel Vám?" … odpoveď (neskoro večer): "viete musím sa Vám priznať, ja som ho ani neprebral lebo cez víkend som dostal výhodnejšiu ponuku na kúpu"… ten, ktorý plakal nad zlými ľudmi sa stal zlým človekom…. po niekoľkých naivných pokusoch donútiť ho aby išiel na poštu podpísať, že odmieta prevziať balík som sa na tú svoju poštu vybral sám. Pri dobierke je totiž čas skladovania na pošte približne 18 dní, dovtedy by možno ten môj telefón aj zhrdzavel, a ja ho chcem predsa rýchlo predať. Jediná cesta ako o neho rýchlo požiadať späť je čarovné slovo REKLAMÁCIA. Onému čarovnému slovíčku mimochodom naivne verí okrem mňa aj hromada iných ľudí. Samozrejme iba dovtedy, kým chcú niečo reklamovať.
Naivne som oslovil pani pri okienku. Hocaké formuláre sú už povinnosťou a preto i ja som s pokorou prebral ten reklamačný. Chvíľu som strávil vypisovaním kolóniek, a potom to prišlo. Papier som podal pani v okienku s extrémne naivnou otázkou: "pošlú mi ten telefón už zajtra?" (ak áno, bežnou poštou by do piatku, snáď do pondelka mohol byť späť)… a vtedy sa to stalo: "žiadosť teraz vybaví vedúca pobočky. Keď sa to zreklamuje, budete oboznámený na vašej adrese."… "A kedy to asi tak bude?"… "Tak o týždeň, týždeň a pol"…
Naivne nečakaná odpoveď ma posunula dozadu. Zobral som podací lístok a neschopný povedať čokoľvek som s hlbokým povzdychom odkráčal von.