Nie je nič lepšie ako cestovať vlakom. Vyhlásil som kedysi pred rokmi hrdo a ešte viac hrdo pred svojimi priateľmi obhajoval vychytávku Železničnej Spoločnosti Slovensko, a. s. (ZSSK) IC vlaky. Je v nich pohodlne. K dispozícii je reštaurák. Zásuvky na laptop atď... Lietadlá zrejme v bezpečnostných štatistikách nepreštia. No sú oproti cestovaniu po slovenkých cestách stále maximálne bezpečné.
Well... to bolo pred rokmi. Dnes mám pocit, že by som pred každou cestou k rodičom mal zobrať megafón a na stanici vykrikovať: „nastupujem do vlaku, prosím, ak máte možnosť, ešte si tú cestu rozmyslite, určite sa niečo pokašle!“ To že s pýchou ŽSSK nie je niečo v poriadku som začal tušiť minulý rok, keď sme s kolegyňou z brandže cestovali domov. Niekde za Žilinou sme vtedy stvrdli na približne hodinu a pol. Dôvod? Požiar v rušni. Fotku rušnovodiča vyhadzujúceho použitý práškový hasiaci prístroj zo zadných dverí lokomotívy mám do dnes, a ak by som sa nepotil ako pes, možno by som ju aj pohľadal.
Odvtedy som nezažil jedinú cestu IC vlakymi, kedy by vlak nemeškal, nebolo by v ňom teplo, zima, nečakal nás prípoj atd. atd... xxxx im medias res: práve prišiel sprievodca a pootváral nám okná... vonku je 42... uvidíme ako dlho vydrží toto riešenie...xxxx Od vtedy som neprišiel načas ani raz, nikam. Meškali sme aj v piatok a meškáme aj dnes. Naštastie, v Bratislave mi môže ujsť maximálne 32-ka a o 20 minút pôjde ďalšia. Vo štvrtok nás ale prípoj nečakal, a to sme ho zmeškali iba o 10 minút. Marí sa mi alebo prípoje kedysi na IC vlaky čakali?
A teraz trochu matematiky: pri mojom cestovaní na východ, čo je v poslednom období asi každé dva-tri mesiace, aká je pravdepodobnosť,že vlak mešká práve, keď v ňom sedím ja? Nerátajte, máme takzvané „tvrdé dáta“. A to za rok 2011. Dostať sa k nim na konci decembra minulého roka bola hotová odysea. Spoločnosť bola tri dni, cez hovorkyňu, schopná omieľať tú istú mantru o tom, že IC vlaky, sú komerčný produkt ZSSK, a že nepodliehajú infozákonu. Pomohla až intervencia hovorcu Ministerstva Dopravy, Výstavby a Regionálneho Rozvoja, ktoré je mimochodom 100% akcionárom spoločnosti ZSSK. Ale možno je nejaká časť ministerstva tiež v súkromných rukách, a práve tá vlastní IC časť ZSSK. Každopádne.:
Odpoveď ZSSK: „Meškanie IC vlakov v roku 2011 - spolu 11 095 min, plnenie grafikonu vlakovej dopravy na 79,65%.“
Mám teda asi štastie na meškajúce vlaky. Tak či tak, cestujúci v IC vlakoch ZSSK presedeli meškaniami v roku 2011 viac ako týždeň, vrátane víkendu. xxxx im medias res: sprievodca nám doniesol papieriky, vraj máme nárok na vrátenie 50 percent cestovného, medzi časom bola vo vozni vôňa hnoja, potom prach zo žatvy a poli pri trati, teraz je to len horúci vzduch, no aspoň sa hýbe, pani oproti mne vypisuje formulár, ja is vypíšem svoj keď dopíšem toto xxxx
Odpoveď ZSSK: „Železničná spoločnosť Slovensko k dnešnému dňu zaevidovala a vybavila 2262 žiadostí o odškodnenie v IC vlakoch.“ K odpovedi na otázku aký bol úhrn refundácií v eurách sme sa nikdy nedostali. Nedostali sme sa ani k tomu koľko žiadostí bolo vybavených kladne a koľko záporne.
Žiadosť nevypisujem prvý krát. Naposledy, pri spomínanom horiacom rušni, som ju zaniesol v Kysaku k okienku. Predomnou stál starší pán, ktorého pani pi okienku poučila, že nemá vypísané číslo účtu, a že cestovné v pokladni nedostane. Dedko sa otočil a smutne odišiel. Vtedy som povolil aj ja, papierik som pri pohľade na 20 metrový rad sťažovateľov pokrčil, hodil do koša a odišiel ventilovať zlosť cigaretou pred staničnú budovu. Dnes si ten rad ale vystojím. Komerčný produkt je predsa o tom, že musí prudkovať zisk. Akonáhle ho produkovať prestane, pre milióny nespokojných žiadateľov a sťažovateľov, ľudia zo ZSSK sa možno zamyslia nad tým čo robia zle. A ak nie oni, tak hádam ich 100%-ný akcionár. Aj keď...