„Po chrbte mi práve stiekla asi 200-tá kvapka potu. Čo sa deje na mojej holej hlave už radšej popisovať nebudem, nie je po desiatej, a je to extra nechutné. Teplomer na informačnom displayi ukazuje 42 stupňov. Ja a mojích 108 spolutrpiteľov sa zamýšľame nad tým, či je to údaj o teplote vonku, alebo vo vnútri. IC Rysy 504 práve teraz!“
Košický amfiteáter sa plní, tribúny šalejú, všade naokolo vejú slovenské vlajky a ja cítim tú pravú hokejovú atmosféru. Pocit je slastný, až opojný, no iba do istého momentu. Keď sa davom ozve "my sme tu doma", všetko zo mňa opadá, a ja chápem, že tí ktorí sú tu so mnou sú vlastne z veľkej časti "proti" mne.
Som naivný človek. Áno, priznávam to otvorene a bez nátlaku. Ešte stále si myslím, že ak je niečo logické, tak to určite bude tak ako to logicky má byť. Že ak sa niečo dá urobiť tak, tak sa to tak urobí a nie inak. Pre rôzne úradovňe, vybavovne, odbavovne, "prepášky", okienka a obcianské centrá som dokonalým fackovacím panákom, ktorého možno zas a opakovane plieskať, a ja nepoviem nič, pretože som to pri svojej naivite naozaj nečakal. Naposledy ma plesli dnes, na Slovenskej pošte…
"Ladies and Gentleman, this is captain of the flight. We had landed in Vienna international airport. Local time is 8:32 and the temperature on the airport is 24 degree. Austrian airlines would like to thank you for using our company and wishing you happy and pleasant way to your final destination."
